História obce

Vodné mlyny a píly pod Vihorlatom

     Obec pôvodne patrila do Užskej stolice, ktorá bola jednou z najmenších v Uhorsku. V rámci administratívno-správneho členenia Užskej župy Ruskovce v roku 1850 patrili k okresu Tibava a od roku 1869 k okresu Sobrance. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 a následkom vzniku Československa pričlenili slovenskú časť Užskej župy k Zemplínskej. Obec v rámci Sobraneckého okresu patrila pod ubrežský notariát. Pre poštu si naši spoluobčania chodili do Sobraniec a poriadok udržiavali četníci z Úbreža. Po oslobodení v novembri 1944, obec zostala súčasťou okresu Sobrance, ale už v rámci obnovujúcej sa ČSR.
Názov obce a pomenovanie chotárov
     Podoba obecného názvu Ruskovce sa definitívne ustálila v roku 1945. Chotárne názvy zapísane v azbuke sa zachovali vďaka kartografovmu prepisu znenia ľudového pomenovania a historicky cennej katastrálnej mape z roku 1863. Názvy Dolina, Dolu kopcom, Drinovec, Dubinki, Lukavec potok, Medzi dorohami, Pila, Za brazdu, Žaropvnica potok presne a jasne charakterizovali jednotlivé časti  chotára.
Politický, hospodársky a soc. Vývin
     V 19.storočí majetky obci vlastnili príslušníci rodiny Sztáray. K výraznej zmene hospodársko-sociálnych pomerov v obci došlo na základe marcových zákonov uhorského snemu z roku 1848, ktoré zrušili poddanstvo v celej krajine.
     V Ruskovciach sa obyvatelia živili hlavne poľnohospodárstvom. Niekoľko ich našlo prácu i v mlyne. V 40-tych rokoch poznáme meno tunajšieho mlynárskeho majstra Jána Tabiša, a Jána Balogha. V 50-tych rokoch bolo založené JRD, ktorého predsedom bol Michal Hrubovčák, neskôr JRD zanikajú a pôdu obhospodarujú štátne majetky a toho času v našom katastri obhospodaruje pôdu Dona, s.r.o Veľké Revištia.
Počet domov a ich opis:
     V roku 1828 bolo v obci 27 domov a od roku 1880 ich počet neustále stúpal. Domy v 18. a 19.storočí sa úplne líšili od dnešných moderných príbytkov. Na výstavbu sa používal prírodný materiál: drevo, slama a hlina. Po roku 1945 našu obec skrášlili nové domy so štvorcovým pôdorysom alebo tvarom v podobe písmena L.  Obec bola zelektrifikovaná v roku 1951. Plynofikácia v obci začala v roku 1993 technickou prípravou. Slávnostné spustenie plynu v našej obci bolo v roku 1997. S technickou prípravou vodovodu sa začala v roku 1992, ale pre nedostatok financií boli práce pozastavené.
Obecná samospráva
     Oblasť východného Slovenska patrila v minulosti medzi nábožensky rôznorodé časti krajiny. Žili tu rímskokatolícki, gréckokatolícki, luteránski, kalvínski, pravoslávni a židovskí veriaci. Historicky najpočetnejši boli veriaci východného obradu. Od roku 1792 sa situácia stabilizuje a veriaci z obce patrili pod gréckokatolícku farnosť v Jasenove a Mukačevské biskupstvo.  Veriaci východného obradu boli v našej obci najpočetnejší. To sa prejavilo aj v snahe o výstavbu gréckokatolíckeho kostola. Ruskovský filiálny kostol z roku 1925 je zasvätený Svätému Petrovi a Pavlovi.
Pôsobili tu farári: Timkovič, Behun, Kundra, Timkovic, Parnahaj, Luca, Kadar, Kočiš, Škoviera, Fejo, Blanár, Marcin, Mihalčo.
Dobrovoľný hasičsky zbor- DHZ
 V roku 1930 vznikol, prípadne bol obnovený tunajší DHZ. Mal 16 členov. Predsedom bol Andrej Dzvonik, veliteľom Michal Kováč, náhradnými veliteľmi Pavel Hrubovčák a Ján Labač, zborovým lekárom Dr. Gabriel Russay, tajomníkom Dezider Harasthy, pokladníkom Ján Labač, dozorcom majetku Michal Demko, revízormi Pavel Kuročka, Juraj Popovič a Štefan Leheň. Členovia DHZ v obciach vykonávali i kultúrnu činnosť. Medzi občanmi boli obľúbené hasičské zábavy.

Comments are closed.