O obci

     Ruskovce ležia v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny v Podvihorlatskej pahorkatine. Patria k starobylým dedinám  bývalej Užskej stolice. V priebehu II. storočia bolo okolité územie pričlenené k Uhorskému štátu a stalo sa majetkom uhorských kráľov Arpádovcov. Tí v pohraničných oblastiach usádzali vojensko- strážne skupiny Rusov, ktorých najímali na stráženie krajinských ciest. Podľa Prof. Uličného osadu založili v II. storočí ruskí strážčovia,podľa ktorých aj dostala názov.

     Najstaršia písomná správa o Ruskovciach /Rwzkoch/ pochádza až z roku 1418. Nachádza sa v listine kráľa Žigmunda Luxumburského, ktorý v nej potvrdil šľachticom z Michaloviec a Tibavy vlastníctvom ich dedičných a nadobudnutých majetkov, ku ktorým patrili aj Ruskovce. Dedina bola súčasťou ich panstva Jasenov.

     V písomnostiach z 15.-18. storočia sa dedina vyskytuje v maďarizovaných tvaroch Rwzkoch, Ruzkocz. Názov dediny je slovenského pôvodu. V 15.storočí boli vlastníkmi dediny šľachtici z Michaloviec a Tibavy, predovšetkým vetva Pongrácovcov a vetva Eodonfioncov, ktorí mali v dedine aj svoju kúriu.

     Obyvateľstvo Ruskoviec tvorili prevažne poddaní, ktorí sa zaoberali hlavne roľníctvom. Ale kým premenili lesnatú pôdu klčovaním na úrodnú, stálo ich to veľa úsilia a námahy. Na poliach rozdelených na tri časti, jariny, oziminy, a úhor, pestovali obilniny/pšenicu, raž, ovos/. Tretia časť, úhor, zostávala odpočítavať, aby nabrala živiny, ktoré jej stredovekí roľníci ešte nedokázali dostatočne vrátiť. Obilie si mohli zomlieť v miestnom mlyne na rieke Rybnica.

     V roku 1589 mal mlyn tri kolesá, z ktorých jedno užíval zemepán Michal Pongrác, druhé Šoltys Štefan Frenyo a tretie Šoltýs Pavol Frenyó. V záhradkách pri domoch pestovali zeleninu, ovocie. Venovali sa aj vinárstvu. Chovali dobytok, kone, ošípané, hydinu, včely. Je možné, že niektorí obyvatelia sa popri roľníctve venovali aj remeslu, svedčia o tom priezviská ako Kováč, Mlinar, Mesároš. Ale len pre vlastné potreby. Ostatné výrobky si mohli kúpiť na trhu v Jasenove, alebo v Tibave. Sociálnu skladbu obyvateľstva Ruskoviec tvorili jeden až dvaja šoltýsi, sedliaci, želiari, slobodníci a zemania. V 16.storoči boli v Ruskovciach až dvaja zemepáni a každý chcel mať svojho šoltýsa pre svoju časť dediny v roku 1549 sa spomínajú šoltýsi Štefan a Imrich. Najpočetnejšou národnosťou v dedine boli Slováci a od konca 16.storočia aj Rusíni. Malú časť obyvateľstva tvorili Maďari. Kostol v stredoveku v dedine nestál. Obyvateľstvo bolo prevažne východného obradu. Až do 18.storočia neboli potrebné sčítania obyvateľstva. A tak si určitý prehľad o počte obyvateľstva môžeme urobiť vďaka daňovým súpisom. V roku 1427 mali Ruskovce najmenej 19 obývaných poddanských domov, ktoré boli zdanené daňou kráľovi. V jednej domácnosti mohlo žiť priemerne 5-7 členov. V 15.storoči boli Ruskovce stredne veľkou dedinou. Koncom 16. Storočia sa do dediny prisťahovali noví usadlíci, medzi ktorými boli aj Rusíni. V roku 1599 tu bolo 16 obývaných poddanských domov a 1-2 domov šoltýsov. Ruskovce boli opäť stredne veľkou dedinou, v ktorej žilo takmer výlučne poddanské obyvateľstvo.

     17. storočie bolo v dejinách Slovenska najťažším obdobím. Krajinu sužovali stavovské povstania šlachty namierené proti politike Habsburgovcov. Obyvatelia museli poskytovať potraviny, zvieratá, vozy, starali sa o vojská, zimujúce v stoliciach, znášali rabovania jedných i druhých.  Mnoho ľudí dedinu opustilo alebo umrelo. Navyše v rokoch 1709-1710 zdecimovala obyvateľstvo aj povstalcov obrovská morová epidémia. Následkom toho tu v rokoch 1715 a 1720 poddaní nehospodárili, bývali tu len zemania.